Skutočnosť, že pohybové aktivity výrazne ovplyvňujú fyzické zdravie dieťaťa je nám všetkým dobre známe. Okrem toho má však výrazný vplyv aj pre zlepšovanie a udržiavanie v mentálnej oblasti. Aj keď sa donedávna telo a myseľ vnímali oddelene, výskumy dokázali, že sú navzájom prepojené – pohyb má vplyv na kognitívne funkcie človeka.
„Kognitívne (poznávacie) funkcie nám umožňujú myslieť a spoznávať okolitý svet. Vďaka nim môžeme posudzovať, odôvodňovať, učiť sa, pamätať a vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka.“
Mgr. Ivana Solárová, absolventka Fakulty telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave sa vo svojej diplomovej práci zaoberala vplyvom športovej aktivity na kognitívne schopnosti žiakov. Práve preto sme sa s ňou rozhodli urobiť rozhovor na túto tému a bližšie sa tak s problematikou oboznámiť.
Ivka, čo ťa priviedlo k skúmaniu práve v tejto oblasti?
„Podnetom pre výber takto orientovanej záverečnej práce bol záujem o problematiku kognitívnych schopností (t.j. myslenie, pamäť, pozornosť, reč, atď.) v súvislosti so športovou aktivitou. Ako dobre vieme, pre dosiahnutie určitej úrovne telesnej zdatnosti je nevyhnutnou podmienkou pohyb, ktorý je jedným zo základných prejavov života. Avšak v praxi som sa stretla s priam žalostnou úrovňou telesnej zdatnosti žiakov. Prečo je to tak? Znižujúci sa počet hodín telesnej výchovy na úkor ostatných predmetov v škole, chýbajúca motivácia a neochota zo strany žiakov podstúpiť akýkoľvek typ športovej aktivity, technické vymoženosti dnešnej doby, toto všetko sú faktory, ktoré významne spôsobujú pokles úrovne telesnej zdatnosti dnešnej mládeže a detí. A práve tieto skutočnosti a skúsenosti ma inšpirovali k takémuto druhu výskumu.“
Čím konkrétnym si sa vo svojom výskume zaoberala?
„Cieľom výskumu bolo posúdiť úroveň kognitívnych schopností u športujúcich a nešportujúcich žiakov. Kognitívne schopnosti sa hodnotili štandardizovaným Testom kognitívnych schopností, ktorý sa v praxi využíva na posúdenie individuálnych možností jedinca používať abstraktné a symbolické vzťahy a objasniť flexibilitu myslenia. Je to test, ktorý posudzuje tzv. fluidnú (vrodenú) inteligenciu dieťaťa, ktorá nepodlieha vplyvu prostredia a vzdelávania. Úroveň pohybovej výkonnosti som zisťovala batériou motorických testov.“
K akým výsledkom si dospela?
„Výsledky preukázali najvýznamnejšie rozdiely v úrovni kognitívnych schopností medzi skupinou športujúcich a nešportujúcich detí. Práve skupina žiakov, ktorí sa zúčastňovali športovej aktivity 3 a viackrát za týždeň, dosiahli lepšie výsledky v Teste kognitívnych schopností. Týmito výsledkami o pozitívnom vzťahu úrovne telesnej zdatnosti a kognitívnych schopností sme tak prispeli k záverom mnohých zahraničných výskumov. Domnievam sa, že závery výskumu, ktoré poukazujú na dôležitosť pravidelného pohybu, možno adresovať hlavne rodičom a pedagógom, ktorých úlohou je okrem iného taktiež formovať pozitívny vzťah detí a mládeže k pohybovej aktivite a touto cestou tak prispievať k rozvoju kognitívnych schopností.“
Aké sú tvoje odporúčania pre rodičov ?
„Na základe získaných poznatkov si myslím, že práve pravidelná športová aktivita môže okrem benefitov, ktoré so sebou prináša v oblasti fyzickej kondície, dopomôcť efektívnym spôsobom aj k rozvoju mentálneho zdravia a samotných kognitívnych schopností žiakov. Výsledky možno zúročiť vo vyučovacom procese na hodinách školskej telesnej výchovy, a to vzdelávaním žiakov o pozitívnom efekte, ktorý so sebou telesná zdatnosť a rozvoj motorických schopností prináša.
Rodičom teda odporúčam motivovať a podporovať svoje deti k pohybu v škole, ale i mimo nej. Vo voľnom čase, účasťou na rôznych krúžkoch a športových tréningoch, samozrejme pod vedením skúsených trénerov :)“.